Málo sa o ňom vie, a pritom jeho zanedbanie a neliečenie môže mať pomerne vážne následky. Čo je to syndróm hornej hrudníkovej apertúry a prečo by sme mali venovať pozornosť príznakom, ako je bolesť ramena a krku, brnenie a mravčenie prstov, studené prsty či bolesti paže a opuchy?
Čo je syndróm hornej hrudníkovej apertúry?
Ide o skupinu porúch, pri ktorých dochádza k útlakov nervov a ciev, ktoré sa nachádzajú medzi kľúčnou kosťou a prvým rebrom. Dôsledkom býva bolesť, mravčenie a slabosť v ramene a ruke. Neurogénna forma TOS (zkratka ochorenia z anglického Thoracic Outlet Syndrome), ktorú má 98 % všetkých pacientov, sa vzťahuje na útlak brachiálneho plexu, vaskulárna TOS postihuje tepny alebo žily v tejto oblasti.
Pretože príznaky TOS sú tak rôznorodé a podobné s inými ochoreniami, trvá niekedy správna diagnóza aj niekoľko rokov. TOS sa často zamieňa za ochorenia, ako je syndróm karpálneho tunela, cervikálna radikulopatia alebo bolesť ramena. O to vyššie je potom riziko neliečeného TOS, pretože môže dôjsť k poškodeniu nervov a ciev a následnú chronickú bolesť, svalovú slabosť či atrofiu svalov.
Prečo k tomu dochádza?
Jednou z príčin môže byť zlé držanie tela. Ak je dlhodobé, môže dôjsť k zmene polohy rebier a kľúčnej kosti, čo zhoršuje priestor pre nervy a cievy. Za zúženie priestoru medzi kľúčnou kosťou a rebrom môže stáť aj úraz, napr. autonehoda, pri ktorej sa stlačí hrudník alebo po ktorej dôjde k zápalu a opuchu tkanív. Niektorí ľudia majú genetické predpoklady k užšiemu hrudníku, čo môže s rastom viesť k problémom. Vznik TOS môže súvisieť aj s pohybom alebo jeho nedostatkom. Skrátené či napäté svaly v oblasti krku a ramien (napr. šikmé svaly alebo malý prsný sval) môžu zapríčiniť kompresie nervov a ciev v ramennom pletenci. Častejšie sa TOS vyskytuje u žien, najmä vo veku 20 až 40 rokov. Jednou z príčin môže byť aj tehotenstvo, pri ktorom sa uvoľňujú kĺby.
TOS syndróm a jeho príznaky
Existuje celý rad príznakov TOS, ktoré nie sú u každého rovnaké. Ich prejavy závisia od toho, ktorý nerv alebo tepna sú stlačené. Najčastejšie sú to:
- Bolest ramene a krku
- Ochabovanie svalov palca (Gilliatt-Sumnerova ruka)
- Brnenie a mravčenie v ruke
- Necitlivosť prstov
- Slabosť v ruke a ramene
- Porucha jemnej motoriky prstov
Pri vaskulárnom TOS môže dochádzať k:
- Bolesti paže a opuchom
- Modrej farbe ruky
- Bledosti prstov až celej ruky
- Krvným zrazeninám v tepnách alebo žilách v hornej časti tela
- Slabému pulzu v postihnutej ruke
- Studeným prstom
- Brnenie a necitlivosť v prstoch
Aké sú riziká TOS?
- Bolesť v ramene, krku a paži, ktorá sa zhoršuje pri pohybe.
- Pocit stuhnutosti, obmedzenia pohybu a svalová slabosť.
- Mravčenie a necitlivosť v prstoch.
- Krvné zrazeniny, ktoré môžu byť životu nebezpečné.
- Upchatie tepny krvnou zrazeninou a následná gangréna.
Liečba syndrómu hornej hrudníkovej apertúry
Kľúčovou súčasťou liečby je fyzioterapia, ktorá je zameraná na obnovu správneho držania tela, uvoľnenie svalových spazmov, zlepšenie rozsahu pohybu a posilnenie oslabených svalov. Vďaka terapii sa znižuje bolesť a tlak na nervy a cievy, posilňuje sa funkcia paže.
Cvičenie na držanie tela
Nesprávne držanie tela môže prispievať alebo zhoršovať TOS. Špeciálnymi cvikmi dôjde k posilneniu konkrétnych svalových skupín, ktoré podporia správne držanie tela. Kritické sú najmä svaly v oblasti ramien a chrbta, ktoré sú dôležité pre stabilitu.
Propriorecepčné cvičenia
Toto cvičenie je zamerané na zlepšenie vnímania polohy tela v priestore a koordinácii. Proprioreceptory sú zmyslové senzory, ktoré informujú centrálny nervový systém o polohe a pohybe tela aj jeho jednotlivých častí. Mozog tak dostáva informácie o polohe končatiny v priestore podľa kĺbového uhla, dĺžky svalov a svalového napätia. Vďaka týmto receptorom môžeme vykonávať zložité pohyby bez nutnosti neustálej kontroly zraku. Funguje to tak, že aj keď zatvoríte oči a zdvihnete ruku, stále viete, kde sa vaša ruka nachádza av akom uhle je ohnutá.
Súčasťou propriorecepčných cvičení sú tak rôzne balančné cvičenia a cvičenia so zavretými očami. Balančné cvičenia pomáhajú napr. naučiť telo a mozog kontrolovať polohu poškodeného kĺbu. Na cvičenie sa využívajú napríklad balančné dosky, na ktorých sa cvičiaci snažia udržať rovnováhu. Cvičenie so zavretými očami potom pomáha zlepšovať komunikáciu medzi mozgom a svalmi.
Dýchacie cvičenia
Cieľom je uvoľnenie napätia vo svaloch v oblasti hrudníka a naučiť sa správny dychový stereotyp. Odporúča sa najmä bráničné dýchanie, dýchanie do strán hrudníka a cvičenie s lokálnou dychovou oporou:
- Bráničné dýchanie: Pri tomto dýchaní sa zapája bránica, vďaka čomu sa lepšie okysličuje organizmus, znižuje stres, ale taktiež pomáha zlepšovať držanie tela a podporovať trávenie. Bránica má hlavný podiel na stabilizácii chrbtice a panvy. Bráničné dýchanie tak posilňuje hlboké brušné svaly, čo má priamy vplyv na držanie tela, a navyše uľavuje od bolesti chrbta.
- Dýchanie do strán hrudníka: Hrudné dýchanie, do ktorého sa aktívne zapájajú medzirebrové svaly. Vďaka tomu sa dvíhajú rebrá a rozširuje sa hrudník do strán, čo umožňuje lepšie dýchanie a tiež uľavuje od príznakov TOS. Toto dýchanie zvyšuje kapacitu pľúc a je pri ňom zapojená aj bránica.
- Cvičenie s lokálnou dychovou oporou: zlepšuje stabilitu tela a posilňuje hlboké stabilizačné svaly brucha a panvového dna.
Masáže
Vďaka masážam a mobilizácii kĺbov sa môžu uvoľniť svaly v oblasti krku, ramien a hrudníka, ktoré často bývajú napäté a skrátené.
Terapia chladom
Kryoterapia je rehabilitačná terapia, pri ktorej je človek vystavený krátkodobému pôsobenie veľmi nízkych teplôt. To je prínosné najmä pre tlmenie bolesti a zníženie zápalov. Chlad tiež pomáha znižovať svalové napätie, uvoľňuje stuhnutosť a zlepšuje pohyblivosť kĺbov. V neposlednom rade je kryoterapia účinná aj v podpore obranyschopnosti organizmu, a dokonca zlepšuje náladu.
Ergonómia pracovného prostredia
V rámci správneho držania tela je vhodné aj prispôsobiť pracovné prostredie tak, aby sa znížilo zaťaženie ramenného pletenca a podporilo rovnomerné zapájanie svalstva.
