Môže stres spôsobiť alebo zhoršiť bolesti chrbta?

Zablokovaný, stuhnutý chrbát, bolestivé uzlíky na svaloch. Neustály zhon a napätie, nedoriešené konflikty, ťaživé situácie, z ktorých zdá sa neexistuje východisko. Niečo viazne, vzniká napätie. Stres a bolesť chrbta. Že týchto spoločníkov veľmi dobre poznáte? A už o nich nechcete ani počuť? Lenže možno práve to je ten problém.

Bolesťami chrbta si v živote prešiel alebo prejde zrejme každý. Niekedy za nimi stojí prehnaná záťaž, prievan, infekcia, inokedy úraz či degenerácia, niekedy sa ale bolesti objavia bez toho, aby sa dala dohľadať nejaká jasná príčina.

Neberiete toho na seba veľa?

Než sa vaše myšlienky začnú uberať smerom skrytých vážnych chorôb, skúste porozmýšľať, či toho niekde na seba nenakladáte príliš. Dnes už sa vie, že väčšina bolestí chrbta má psychosomatický pôvod.

Prečo práve chrbát odnáša náš stres najviac? Podľa psychosomatiky na chrbát odsúvame to, čo nechceme vidieť alebo čo nechceme, aby videl niekto iný. Sú miestom, kam odkladáme bolestné a nepríjemné pocity. Symbolom našej vnútornej i vonkajšej stability.

Keď to trvá dlho, telo sa ozve

Krátkodobý stres nám obvykle na chrbát neskočí, ale pokiaľ napätie prežívame dlhodobo, nastáva problém. Aj vo chvíľach, kedy sme práve v pokoji a odpočívame, stresové hormóny sa uvoľňujú do tela. Zrazu nám chýba energia, objavuje sa nespavosť, sme náchylnejší na infekcie. Dostaviť sa môže celý rad zdravotných problémov. A medzi nimi aj bolesti v chrbte. Buďme za nich vďační. Vďaka nim si môžeme včas uvedomiť, že niečo v našom živote nie je v poriadku, a predísť tak vážnejším ochoreniam.

Fyzické príznaky stresu

Prvým miestom, kde sa bolesť chrbta zo stresu ozýva, je často krčná chrbtica. Nie nadarmo sa svalom v oblasti šije hovorí „stresové“ svaly. Častokrát sú bolesti v tejto oblasti spojené aj s bolesťou hlavy a ramien. A tomu sa prispôsobuje aj postavenie tela. Trapézy sú stiahnuté, ramená hore, hlava naklonená dopredu. Väčšinou sa takto somatizuje dlhodobý stres ženám. Muži mávajú v tomto prípade skôr strnulé držanie tela.

To všetko dokáže dlhodobý stres. Fyzické príznaky tohto napätia bývajú dokonca hmatateľné. V miestach stuhnutia sa časom vytvoria zatvrdliny, takzvané trigger pointy. Na dotyk bolestivé miesta, ktoré môžu sťažovať dýchanie.

Kde to začína

Existujú spravidla tri spúšťače dlhodobého stresu. Môže ísť o úroveň emočnú, kedy sa ocitáme v situácii, s ktorou sa nevieme vysporiadať a trápime sa kvôli nej. Alebo možno príliš zaťažujeme hlavu napríklad v práci, v tom prípade môže ísť o spúšťač mentálny. Rovnako ale problémy môže zapríčiniť aj prílišná fyzická záťaž.

Ako na stres vyzrieť

Ak chceme stres a bolesti chrbta odbúrať, mali by sme ísť k príčine, tak ako nás to učí psychosomatika. V každom prípade sa potom oplatí hlbšie spoznať svoje limity. Jednoducho a jednoducho – vedieť, kedy máme dosť a podľa toho sa zariadiť.

Neschopnosť nájsť správnu mieru a predovšetkým formu odpočinku je podľa svetovo uznávaného fyzioterapeuta Pavla Kolářa jednou z významných príčin našich ochorení. „Človek sa musí vedieť naučiť vnímať sám seba, musí sa učiť, aké sú jeho možnosti, kde má svoje hranice. Musí vedieť, koľko si na seba môže naložiť, a to ako jednorazovo, tak dlhodobo,“ hovorí v knižnom rozhovore s novinárkou Renatou Červenkovou vydanom pod názvom Labyrint pohybu.

Pomoc skrytá v športe

Najlepším prostredníkom na zistenie svojich hraníc podľa neho ponúka oblasť športu. „Ten nás do určitej miery učí správne načúvať vlastnému telu, vedieť sa čítať, vedieť pracovať s psychickými aj fyzickými stresormi.“ Pretože sme ale každý iný a máme iné problémy, bude každému vyhovovať iný druh športu.

Je to o balansovaní

Pozor ale aby sme to neprehnali. Všeobecne je potrebné v živote nájsť rovnováhu – úmerne psychickej záťaži sa venovať aj práci fyzickej alebo inej kondičnej záťaži. Ako hovorí Kolář, je potrebné občas rozpohybovať srdce, pľúca, naštartovať metabolický systém. A pri rôznych ochoreniach vychádzať z nášho zdravotného stavu, z toho, čo zvládneme a čo tým chceme dosiahnuť.

Relaxácia ako cesta k sebe

Čo sa týka odpočinku, významnú pomoc nám môže ponúknuť správna forma relaxácie. Tá ale nepríde len tak sama od seba, treba ju trénovať. Vedome uvoľňovať všetky svalové aj psychické napätie. Pomôcť môžu rôzne techniky, na mieste je aj fyzioterapia a psychoterapia.

Hlbokú relaxáciu môžeme skúsiť cvičiť podobne ako už spomínaný fyzioterapeut. „V prvom rade som sa snažil oveľa viac vnímať sám seba a úroveň svojho vnútorného napätia. Vďaka tomu teraz pomerne presne poznám, kedy už stres a únava presahujú pre mňa znesiteľnú mieru, prípadne kedy ich nezvládam ani relaxáciou, takže musím razantne zmeniť aj vonkajšie podmienky alebo odísť na chalupu, zakúriť si v kachliach, prejsť sa po lese, skrátka dostať sa do iného stereotypu,“ vysvetľuje Kolář.

Záverom:

Stres a bolesť chrbta majú spoločného oveľa viac, než si často myslíme. Keď k bolesti pristúpime nie ako k obťažujúcej okolnosti, ale ako k červenej kontrolke, ktorá nám chce pomôcť, máme šancu zmeniť svoj život k lepšiemu. Skrze bolesť, pochopenie príčiny a následnej ceste k sebe sa môžeme prepracovať k oveľa spokojnejšiemu životu.