Ako dlho je zdravé spať

Hoci ľudia strávia spánkom tretinu života, dodnes nie je dôkladne preskúmané, čo sa počas neho deje. Vie sa však to, že v spánku telo rozhodne nie je v nečinnosti. Usilovne pracuje najmä mozog – posilňuje pamäť, reč, tvorivosť a tým aj správne fungovanie celého organizmu. Navyše tak koná vo fázach REM a NREM…

Slabšia REM fáza, blízka bdeniu, zaberá pätinu až štvrtinu celkovej doby spánku a vyskytuje sa niekoľkokrát za noc. Najdlhšie trvá pred prebudením a práve vtedy mozog vytvára podivné a zapamätateľné sny. Vystihuje ju tiež rýchly, až niekoľko desiatok sekúnd trvajúci pohyb očí.

NREM spánok je hlboká, posilňujúca fáza so štyrmi stupňami, ktorá tvorí až 80% celkovej doby spánku. Oči sú pri nej pokojné a mozog má nižšiu teplotu. Pri NREM1, zaspávaní, sa ešte vyskytujú pohyby očí aj zášklby tela, NREM2 predstavuje ľahký spánok (trvajúci zhruba polovicu celkovej doby), NREM3 už je tvrdý spánok (s dĺžkou asi 10 minút) a NREM4 najhlbší spánok, asi polhodinový.

Pomer REM a NREM fázy sa počas života odlišuje. S pribúdajúcimi rokmi telo potrebuje stále viac regeneračnej NREM fázy a ak má dobré spánkové podmienky, dokáže optimálny pomer medzi jednotlivými fázami nastaviť samo.

Ako dlho spať podľa veku

Podľa štatistík najmenšie deti spia okolo 15 hodín denne, predškoláci asi 12 hodín, u teenagerov už potreba spánku klesá na 8 až 10 hodín a v dospelosti sa takmer všetci vojdú do spánkového intervalu 7 až 9 hodín. Dospelí by tiež mali spať už len v noci. Krátke zdriemnutie počas dňa môže byť niekedy prospešné, ale hlboký nočný spánok s regeneračnými procesmi nenahradí.

Nedostatočný vs. nadmerný spánok

Nedostatok spánku spôsobuje väčšiu chuť na kalorické potraviny, takže sa môže podieľať na rozvoji nadváhy až obezity. Chronické nevyspatie je rizikové aj pre Alzheimerovu chorobu, schizofréniu, imunitu alebo odolnosť voči návykovým látkam.

Priaznivý však nie je ani nadmerný spánok okolo 10 hodín – vedie k rozvoju depresií a zápalových stavov v tele, príčine mnohých následných ochorení.

Zo slávnych osobností vraj málo spánku potreboval Leonardo da Vinci, Nicola Tesla, Thomas Alva Edison, Napoleon Bonaparte či Margaret Thatcherová. Ťažko povedať, či im to prinieslo nejaké choroby z nevyspatia.

Dĺžka spánku vs. zdravý spánok

S otázkou, koľko spánku človek potrebuje, však súvisí aj kvalita celého regeneračného procesu. Dôležitý je najmä pravidelný režim s líhaním si a vstávaním v rovnakom čase, príjemné prostredie aj vybavenie spálne a navodenie pokoja pred spánkom, vrátane vypnutia všetkej elektroniky.

Súčasný uponáhľaný životný štýl bohužiaľ spánku príliš nepraje. Preč sú časy, kedy naši predkovia spali v dvoch fázach, napríklad štvorhodinových, ktoré preložili dvojhodinovým bdením. Dnešné populácie trpia nedostatkom spánku, ktorý sa spočiatku prejavuje únavou, nedostatočnou výkonnosťou a neskôr i vážnejšími zdravotnými problémami.

Nesporné je, že kto si nájde čas na spánok, zlepší svoju kondíciu a zvýši šancu na dlhší život. Nevyhnutnosť dostatočne dlhého spánku si dobre uvedomoval aj legendárny herec a spisovateľ Jan Werich, ktorý povedal: „Odčiniť nemôže nikto nič. Mŕtveho nezobudíš, stratené nevrátiš a prebdené noci strachu neobrátiš v sladký spánok bezstarostnosti…”

ZHRNUTIE: Z odborných rád vyplýva jednoducho zaraditeľné režimové pravidlo – dospelí by mali spať približne 7 hodín. Táto dĺžka spánku predstavuje kompromis medzi príliš krátkym päť- až šesťhodinovým spánkom, a naopak nepretržitým spaním dlhšom ako 8 hodín. Aby ste si noc čo noc naozaj dôkladne oddýchli, venujte raz za sedem až desať rokov pozornosť výberu správne tvrdého matraca.